LESNÍCI: Komora podporuje iniciatívu Matečnej, chce okrúhly stôl

BRATISLAVA/POPRAD 7. septembra (SITA) – Lykožrútová kalamita naďalej pokračuje, komora pripomína jej nepriaznivé dopady na plnenie celospoločenských funkcií lesov. Ohrozená je podľa nej vodoochranná, pôdoochranná, klimatická, rekreačná i liečebná funkcia. „Ak sa urýchlene neprijmú rozumné a zodpovedné opatrenia v ochrane lesa, podobný osud ako stíha Vysoké Tatry, čaká aj Západné Tatry, kde sú zdroje pitnej vody pre státisíce obyvateľov Liptova a Oravy,“ uvádza sa v tlačovej správe Slovenskej lesníckej komory.

Základom riešenia by podľa komory malo byť uplatňovanie lesníckych prístupov vychádzajúcich z prírode blízkeho obhospodarovania lesov a poznatkov o klimatickej zmene. „V najprísnejších zónach ochrany, kde platí bezzásahový režim, je potrebné chrániť les včasným odkôrnením čerstvo napadnutých kmeňov. Zabráni sa tým šíreniu lykožrúta do okolitých porastov s nižším stupňom ochrany,“ navrhuje komora. Lesníkom v Tatrách ide podľa nej o zabezpečenie priaznivého stavu biotopov a nie o ťažbu a predaj dreva za účelom zisku. „Dôsledná ochrana si bude vyžadovať len zvýšené náklady. Je potrebné si tiež uvedomiť, že neriešenie situácie v bezzásahových územiach a v ich bezprostrednom okolí ohrozuje nezanedbateľnú výmeru lesov Slovenska a samozrejme aj ich ekosystémové služby,“ upozorňujú ďalej lesníci. Slovenská lesnícka komora navrhuje, aby sa pri spomínanom okrúhlom stole riešila aj dlhodobo zanedbaná otázka legislatívneho rámca prefinancovania ekosystémových služieb lesov. „Podľa lesníckej komory je načase prestať s trestuhodným bagatelizovaním vzniknutej situácie. Neriešenie problému má okrem nepriaznivého vplyvu na stav prírody aj negatívny vplyv na celý vidiecky priestor,“ uvádza sa v správe.

Lesníci požadujú od všetkých zainteresovaných, teda aj od ochrany prírody, vytvárať predpoklady pre čo najrýchlejšie spracovanie kalamity, vetrovej i podkôrnikovej, na miestach, kde nie je najprísnejší stupeň ochrany prírody, respektívne v ich dostatočne širokých nárazníkových ochranných pásmach. „V často za príklad dávanom Bavorskom lese je toto samozrejmosťou. Veľmi by sme privítali takýto zodpovedný prístup i v prípade práve vydaného zákazu spracovania kalamity pre Urbárske pozemkové spoločenstvo Bobrovec, ako aj na ďalších pozemkoch v neštátnom vlastníctve,“ tvrdí Slovenská lesnícka komora.

Ministerka pôdohospodárstva upozornila na tento problém ešte koncom augusta, za okrúhlym stolom by sa podľa nej mali zísť odborníci z oblastí lesníctva a ochrany životného prostredia. Tvrdí, že sú situácie, v ktorých si príroda pomôcť nedokáže, a tak je podľa nej na čase konať. „Viac ako desať rokov sa prizeráme tomu, ako nám tatranské lesy doslova zomierajú pred očami. Pre inváziu podkôrneho hmyzu vo vyschnutom mŕtvom lese nastáva erózia pôdy, vysychajú studničky a horské potoky,“ uviedla koncom augusta v Poprade. Pokiaľ podľa jej slov nedôjde k zmene prístupu, lesy z týchto území na dlhé desaťročia zmiznú. Na jej slová vtedy reagoval aj rezort životného prostredia. Informácie, že vo Vysokých Tatrách hrozí vážne riziko nenávratného odlesnenia veľkých lesných plôch a niektoré územia zostanú už navždy bez lesov, považoval za nešťastné. Podľa rezortu pravdepodobne vychádzajú z nedostatočnej znalosti situácie v území, keďže takýto stav ani reálne nemôže nastať, uviedol envirorezort vo svojom stanovisku ešte koncom augusta.