MŽP SR: Jadrom akčného plánu adaptácie Slovenska na zmenu klímy bude sedem špecifických oblastí

BRATISLAVA 13. augusta (SITA) – Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) to uviedlo v tlačovej správe, ktorú zaslal tlačový odbor rezortu. Akčný plán adaptácie Slovenska na zmenu klímy má byť založený na riešení vodného režimu a vodného hospodárstva, udržateľného poľnohospodárstva či adaptovaného lesného hospodárstva. Medzi ďalšie kľúčové oblasti plánu budú patriť riešenie otázok prírodného prostredia a biodiverzity, zdravia a zdravej populácie, sídelného prostredia a technických, ekonomických a sociálnych opatrení.

MŽP SR to uviedlo v reakcii na zverejnené poznatky Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC), ktorý informoval, že ak bude ľudstvo pokračovať v súčasnom trende produkcie emisií, Zem sa do roku 2030 oteplí v priemere o 1,5 stupňa Celzia. Aktuálne dáta ukazujú, že ročná globálna produkcia emisií je na úrovni približne 35 až 40 miliárd ton oxidu uhličitého (CO2) ročne. Pre udržanie globálneho otepľovania na úrovni 1,5 stupňa môže ľudstvo vyprodukovať ešte približne 300 miliárd ton CO2. Do oteplenia o dva stupňa Celzia ostáva ľudstvu vyprodukovať 900 miliárd ton CO2. Medzi rokmi 1850 až 2019 pritom ľudstvo vyprodukovalo približne 2 390 miliárd ton CO2, čo spôsobilo globálne oteplenie medzi týmito obdobiami o približne 1,07 stupňa.

Envirorezort chce preto podporovať ambicióznejšie klimatické ciele. Pracuje na historicky prvom zákone o klíme, ktorý by mal Slovensku pomôcť zbaviť sa emisií spôsobujúcich globálne otepľovanie. Vyznačiť chce aj cestu, ktorou chce dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. „Pre nás je povzbudením, že správa vychádza ešte pred klimatickou konferenciou, ktorá sa uskutoční v Glasgowe v novembri 2021. Klimatický samit je považovaný za kľúčový z dôvodu, že tu majú byť dokončené pravidlá fungovania Parížskej dohody,“ povedal minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO).

MŽP SR sa chce zamerať aj na územné plánovanie, ktoré má podľa neho zlepšiť kvalitu života ľudí a životného prostredia. Správne fungujúce územné plánovanie má zároveň zvýšiť klimatickú odolnosť krajiny a zlepšiť jej schopnosť adaptovať sa na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, ako sú prívalové dažde alebo tornáda. V oblasti vodného hospodárstva chce envirorerzort prispieť k zdokonaleniu manažmentu vody, k zmenšeniu odtoku vody a zníženiu miery pôdnej erózie vo voľnej krajine.