VYSOKÉ TATRY: Od Alžbety uplynie dvadsať rokov, lesníci za toto obdobie vysadili 8 miliónov sadeníc

TATRANSKÁ LOMNICA 14. novembra (SITA) – Lesníci v rámci takzvanej umelej obnovy vysadili za toto obdobie viac ako osem miliónov sadeníc. Dve tretiny z toho tvorili ihličnany. Dopady tatranskej bóry po dvadsiatich rokoch a súčasný stav lesov dnes počas mediálneho stretnutia v Tatranskej Lomnici predstavil vedúci odboru starostlivosti o chránené územie v Správe Tatranského národného parku (TANAP) Miroslav Jurčo. Prirodzeným zmladením a prijatými opatreniami sa podľa neho podarilo za dve desaťročia obnoviť 8-tisíc hektárov na štátom spravovanom území národného parku.

Hoci v roku 2004 nešlo o prvú vetrovú kalamitu v histórii Tatier, jej dopady boli katastrofálne. Vietor vtedy zničil 12 600 hektárov lesa, z toho takmer 9-tisíc hektárov na území v správe vtedajších Štátnych lesov TANAP-u, kde poškodil viac ako dva milióny metrov kubických drevnej hmoty. Vetrová kalamita napáchala nielen rozsiahle materiálne škody, ale vyžiadal si aj jeden ľudský život. Tatranská bóra bola zaradená medzi desať najničivejších európskych vetrových kalamít za posledných tridsať rokov. Kalamita zasiahla najmä centrálnu časť Tatier, zhruba územie od Štrbského Plesa po Tatranské Matliare.

Lesníkom sa ešte do konca roka 2005 podarilo spracovať takmer 88 percent kalamity. Podľa Jurča išlo v tom čase len do opravy, spevnenia lesných ciest a ohrozených miest 35 miliónov vtedajších slovenský korún. Práce na odstraňovaní následkov víchrice Alžbeta definitívne ukončili v máji 2006. Následne museli lesníci na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany prírody ponechať nielen v bezzásahových územiach, ale aj tam, kde kalamitu mohli spracovať, úplne bez zásahu alebo vo forme takzvanej biomasy v jednotlivých porastoch okolo 28 percent drevnej hmoty. Nespracovaná kalamita sa podľa lesníkov stala potravnou základňou pre podkôrny hmyz. Dôsledkom toho bol podľa nich do roku 2014 odumretý les na ploche viac ako 4-tisíc hektárov, ktorý zničil lykožrút. Z toho 46 percent bolo v bezzásahových územiach bez možnosti následnej asanácie a obnovy lesa.

Vtedajšie Štátne lesy TANAP-u sa okrem odstraňovania následkov ničivej víchrice pustili aj do projektov rekonštrukcie, revitalizácie, obnovy a protipožiarnej ochrany zničených lesných ekosystémov, ktoré vypracovali odborníci z oblasti vedy, výskumu a praxe. Cieľom bolo vytvorenie stabilných lesov s prírode blízkou štruktúrou, ktorá by bola druhovo, vekovo i priestorovo pestrejšia ako štruktúra porastov pred kalamitou. „Dvadsaťročnou odbornou lesníckou prácou sme dokázali vypestovať pestré odolné lesy, ktoré plnia svoje verejnoprospešné funkcie. Takéto lesy sú schopné do budúcna lepšie čeliť dopadom klimatických zmien, zabraňovať erózii, zadržiavať vodu v krajine a významne prispievajú k zvyšovaniu biodiverzity prostredia,“ konštatuje súčasná Správa TANAP-u.

Správa najstaršieho národného parku i mesto Vysoké Tatry si 20. výročie víchrice pripomenie viacerými podujatiami v utorok 19. novembra. Dopoludnia v Múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici organizuje vedeckú konferenciu, popoludní o 16:00 otvoria v Kongresovej sále Kúpeľov Nový Smokovec výstavu s názvom „20 rokov po“. V Starom Smokovci sa o 15:30 uskutoční pietna spomienka pri Pamätníku víchrice a o 16:00 v Podtatranskom múzeu v Poprade premietanie filmu Tatranská bóra po dvadsiatich rokoch.