Sušiarne HB KRAKO

Tých 17,1% je rovnovážna vlhkosť dreva,, to znamená, že za nekonečne dlhý čas sa drevo vysuší iba na 17,1%. Vstupná vlhkosť je napr. 50 - 80%. Tých 12 týždňov je trochu dosť dlho na sušenie surového dubu...

Samozrejme, že existuje. Surové rezivo dostáva taký režim ako má mať. A nie neriadený ako je veľarazy vonku. Nedochádza v sušiarni k povrchovému zaschnutiu a k povrchovým trhlinám. Náklady na sušenie sú určite nižšie pri surovom rezive ako pri zasušenom rezive.

Väčší šok pre drevo nastáva pri samotnom porezaní a vytiahnutí reziva von pod prístrešok. Uvádzam pre porovnanie: Rezivo DUB 50 mm
Klíma vonku 10°C, vlhkosť vzduchu 50%, z uvedenej teploty a vlhkosti vyplýva psychrometrický rozdiel 4,5°C, rovnovážna vlhkosť dreva 9%, rýchlosť vetra 20 km/h = 5,5 m/s
Náš sušiaci režim:
Klíma v sušiarni 40°C, Psychrometrický rozdiel 2,5°C to zodpovedá 85% vlhkosti ovzdušia, rovnovážna vlhkosť dreva 17,1%, rýchlosť prúdenia ovzdušia 2 - 2,5m/s.

To sú moje argumenty. A napísal som to preto, lebo naši zákazníci vyskúšali aj sušiť "preschnuté" rezivo a aj úplne čerstvé rezivo.

Ohrev dreva sa počíta 1cm hrúbky reziva = 1h. To znamená, že 55mm buk budem ohrievať 5,5h. Psychrometrický rozdiel 2°C. Až po ohreve dreva môže začať samotné sušenie.
Inak, nebudete mi veriť, ale najlepšie výsledky sa dosahujú, ak do sušiarne ide úplne čerstvé rezivo.

Drevené alebo hliníkové preklady nepomôžu. Väčšinou pomáha zmena rýchlosti ohrevu dreva a počiatočná teplota a vlhkosť prostredia. Ale ak je drevo raz zle vyrezané, tak sa pokrúti. Skúste zaťažovať drevo napr. betónovými kockami. V niektorých firmách to praktizujú s veľmi dobrými výsledkami.

Nezabúdajte na zásadnú vec, 99% chýb počas sušenia vzniká pred samotným sušením.

A pre pána Štefana: myslím, že málo sledujete vývoj sušiarní. Za sposledné roky sme hodne toho zmodernizovali. Ale keď niekto vidí iba KRAKO ...
Pán Štefan, videli ste niekedy aj náš riadiaci systém a prevedenie sušiarní ??

Sušiť výlučne s nastavenými parametrami od výrobcu je pre začínajúcich prevádzkovateľov. Mal som technika sušiarni ale... Nebudem to tu riešiť. Snáď iba toľko, že som mal miliónové palivové drevo.
Sledujem si to sám a denne. Stáva sa že sonda jednoducho vypadne, práve v tom mieste praskne materiál a ak to pozorujete, zistíte to hneď, že niečo nesedí na tej sonde. Na pár dní ju vyradím ale pozorujem ju naďalej. Je toho viac na čo riadiace PC nezistia. Mechanika odvetrávania, zavlažovania, kúrenia... Keď niekto naloží 70m3 duba 50 a neskontroluje tieto veci, tak môže mať problémy. Len vodný kameň v tryskách môže narobiť zlé veci, nedaj Bože zaseknuté servo kúrenia.

Človek musí najskôr niečo pokaziť, alebo dovoliť pokaziť, aby uveril čo sa môže stať.

A ešte k tým Slovenským výrobcom. Sledujem to stále, roky. Nič podstatne nemodernizujú, iba ak tak odkukajú ale nenapodobnia.
Pán Pazderka, majiteľ HB Krako je veľmi seriózny človek a rozumie svojim sušiarňam. Robí to už snáď 20 rokov a stoja naozaj po celom svete, dokonca až v USA. Môžete sa od neho naozaj veľa veci dozvedieť. Jeho práca ho baví a je na ňu určite pyšný.
Myslím, že má aj načo.

> Ak sa môžem opýtať ako dlho a pri akej teplote sušíte dub 50mm,
> buk 50mm a smrek 50mm? Vyhovujú vám programy ktoré sú
> prednastavené v počítačoch sušiarní? ďakujem za odpoveď

Zdravím: záleží samozrejme hlavne na tom, aká je začiatočná vlhkosť reziva. Moje skúsenosti:

2- mesačný sm 50 mm: 7 dní,
1-ročný bk 50 mm: cca. 4-6 týždňov
1- ročný dub 50 mm: cca- 6-8 týždňov

no ja neviem, nevidím nejakú veľkú vedu v sušení dreva, pokiaľ máte továrenskú značku. Ale rád sa nechám poučiť, keďže u nás sa vôbec nedá hovoriť o nejakej obsluhe okolo toho. V podstate program zabezpečuje za každých podmienok " klímu " v komore resp. ugl diagram, teda vzťah medzi teplotou a vlhkosťou prostredia. Podstata je asi v tom, že škody vznikajú hlavne pri prudkom sušení. Ale je aj výnimka, sušiť smrekové neomietané rezivo prudko sa dá a nenarobí to skoro nijaké škody. Čo sa samozrejme nedá povedať o buku a dube, tam treba byť fakt trpezlivý. A taktiež u mäkkého omietaného reziva. My sušíme napr. rezivo na obklady a dlážky na max. teplote do 50-55 stupňov. Dá sa to potom kludne hobľovať, lebo nieje bohvieako zdeformované.ˇVeľa záleží aj od toho, ako je rezivo našpanglované.
U tvrdých listnáčov si spôsobujeme škody dávno predtým, ako sa dostane drevo do komory. Veľmi dôležité je, ako je našpanglované, nemalo by byť na priamom slnku, v nejakom vlhkom kúte a aspon 40 cm nad terénom. Pokial je čerstvo narezané a je dlhšie teplo a sucho, polievame ho denne hydrantom, aby nezačalo schnúť príliš rýchlo. Taktiež klietky treba skladovať podla možnosti kolmo na prevládajúcí smer vetra. U nás východozápadne, keďže fúka hlavne zo severu.
To všetko hovorím na margo toho, že tu boli spomenuté reklamácie vo vzťahu k procesu sušenia v teplovzdušných komorách. Opakujem, ak je sušiareň značková, nevidím dôvod na nejakú obsluhu pri sušení. Predvolené programy si mierne technik upraví na základe predošlej skúsenosti a viac tam nemá čo hľadať. Ale opravte ma, ak je to u vás inak a lepšie.

Súhlasím, je to na človeku, ktorý to nastavuje a kontroluje. Ale nesúhlasím, že na Slovensku nie je riadny výrobca sušiarní...

A čo tak podporiť Slovenských výrobcov sušiarní dreva? Ja poznám aj sušiarne Katres, Nardi, Muhlbock, aj Krako a rôzne iné ... Treba sa informovať.